Ako sme kvôli Kabátu prebicyklovali 475 kilometrov

Autor: Stanislav Takáč | 5.9.2008 o 23:47 | Karma článku: 11,25 | Prečítané:  4768x

Vedeli ste, prečo slovenskí cyklisti na olympiáde v Pekingu neuspeli? Alebo že aj na tvrdých rockových festivaloch letí žltá šiltovka Za slušný život na Slovensku? Tak si nenechajte ujsť nekonečný príbeh o tom, ako sa cyklistický maratón zmenil na Povstalecké putovanie za oslobodením banskobystrického rozhlasu.

UPOZORNENIE č. 1: nasledujúce čítanie vám zaberie presne 19,5 min. života, bola by škoda to len tak preletieť pohľadom. Ak nestíhate, nezúfajte, zvýšenie karmy na vás počká...

UPOZORNENIE č. 2: hlavné postavy nasledujúcich riadkov sú (i keď šialene akční ale) amatérski cyklisti, takže akékoľvek zľahčovanie ich výkonu sa v diskusii zakazuje; v prípade porušenia tohto pravidla bude príspevok administrátorom neúprosne zmazaný a jeho autor bude odovzdaný do rúk príslušných orgánov. (Ešte uvidíme, ktorých.)

UPOZORNENIE č. 3: the characters and incidents portrayed and the names herein are fictitious, and any similarity to the name, character or history of any person is entirely coincidental and unintentional.

Úvod

Niekedy počas horúcich letných dní prišiel za mnou (volám sa Stanley, teší ma) Tomáš Kollár (18) s nápadom ísť sa prejsť na bicykli len tak z Košíc do Tatier. Myšlienka ma hneď chytila, nadšenie potencionálneho súputníka ešte viac; ibaže v polovici augusta, keď som sa náhodou hrabal v kultúrnych podujatiach na internete, sme tento nápad celkom nečakane novelizovali – posledný augustový deň je rockový festival BB Rock Fest 2008, vystúpi skupina Kabát... a hneď bolo všetko nad slnko jasné... IDEME DO BANSKEJ BYSTRICE!!!

Naplánoval som trasu, jednotlivé etapy (v sobotu a nedeľu tam, v pondelok naspäť) a niekoľko dní pred akciou „Banská Bystrica“ sa k nášmu duu pridal ďalší šialenec menom Tomáš Tkáčik (22). Ibaže čo čert nechcel, hlavný živiteľ onej cyklistickej myšlienky Tomáš Kollár v piatok, deň pred odchodom, náhle poriadne ochorel, čím sa trio opäť zmenilo v duo... Bola to pre nás neskutočne veľká psychická trauma, ale lístky na festival už boli kúpené, ideme aj bez neho (resp. in memoriam). A pacientovi sa tak ušla jedine funkcia nehrajúceho kapitána.

Keďže posledný augustový víkend bol obklopený štátnymi sviatkami, drvivá väčšina obchodov je zatvorená, takže si nestíham zaobstarať náhradnú dušu. Hádam mi bude stačiť tá moja.


Foto: pri Bille na KVP (tesne pred odchodom, tzv. reprezentačná fotka)

1. sobota - z Košíc do Slovenského raja

Trasa: A. Košice – Sídlisko KVP – B. recepcia v Košickej Belej – C. kávička v Kojšove – D. obed v Krompachoch – E. Smižany – F. Spišský Štvrtok – G. Píla (Hrabušice)

Dĺžka: 112 km

Odchod: cca 9:10



Zväčšiť mapu v novom okne


Foto: Pri odbočke do Košickej Belej sa celkom (ne)čakane zorganizovala mininávšteva jednej našej kamarátky Zuzky M. (vpravo hore), ktorá tam brigádovala v jednom miestnom hoteli. Akože viem, že recepcie sa zvyčajne konajú až na konci podujatia, no my, ako nepochybne slávne osobnosti sme predbehli dobu.


Foto: Ani nie trištvrťhodinu po "recepcii" sme vyvaľovali pupok znovu, tentoraz v odbočke v Kojšove, kde ďalší - na chate pracujúci - človiečik Shazi (vpravo) prostredníctvom svojich rodičov pripravil úplne skvelý coffee break. Kávu síce pijem asi tak často ako fajčím, ale toto som si nemohol nechať ujsť.


Foto: obed v Krompachoch

V Krompachoch naše bicyklovanie nadobudlo nostalgický charakter, keďže nasledujúcich 10 km až do Spiššských Vlachov bolo v stopách už tradičnej pešej púte do Levoče; cez cigánsku osadu Dobrá Voľa sme však bohužiaľ nešli.

A potom prišli na rad tzv. kopce - depresáky – vkuse hore a dole, popritom vychutnávajúc si nádhernú domovú architektúru na rómsky spôsob v Rudňanoch, až do Spišskej Novej Vsi, resp. Smižan, kde bola ďalšia jedacia prestávka. Plán ísť na večernú omšu do Popradu sme po nechutnom severskom protivetre prehodnotili v Spišskom Štvrtku (ostali sme tam na sv. omšu o šiestej), aspoň sme mali hodinku a pol na regeneráciu v miestnej krčme.


Foto: Smižany - ...nezastavujeme, máme spoždení... (Tomi na tráve pod vlakom, nebezpečná kombinácia)


Foto: kostol v Spišskom Štvrtku


Foto: zatiaľ čo my sme boli na sv. omši, bicykle držali čestnú stráž

 


Foto: pohľad na scenériu Slovenského raja

 


Foto: krátka chvíľka umenia - západ slnka

 

Zo Spišského Štvrtku nasledovalo už iba exhibičných 12 kilometrov na Pílu (patrí pod obec Hrabušice), čo bol vlastne cieľ prvej etapy.

Mimochodom, akurát sa na chate oslavovala ujova 60-tka, ušiel sa nám vynikajúci guláš, vynikajúca klobása a vynikajúca slivovica. O všetko sa zaslúžila posádka v zložení ujo Jožko, teta Marta, sesternica Viera a jej pán manžel Peťo.

V miestnom horskom potôčiku sme si spomenuli na dôležitosť vlastného imidžu, takže aspoň symbolicky dostala priestor aj hygiena a prepotené tričko a ponožky.


Foto: čistota - pol života (a špina život celý ;-)

 


Foto: čerstvo vypraté veci...

 


Foto: ...do rána všetko krásne vyschlo

2. nedeľa - hurá, ide sa do Banskej Bystrice

Trasa: A. Píla (Hrabušice) – B. Telgárt – C. Polomka – D. Brezno – E. Nemecká – F. Banská Bystrica (amfiteáter) – G. ubytovňa Milvar

Dĺžka: 123 km

Odchod: cca 8:30



Zväčšiť mapu v novom okne

Počas nedeľňajších raňajok jeden z aktuálnych obyvateľov chaty Peťo K. celkom zaujímavým postrehom vzhľadom na našu konečnú métu (Banská Bystrica) ako aj na aktuálne 64. výročie SNP pomenoval náš cyklistický výlet na Povstalecké putovanie za oslobodením banskobystrického rozhlasu. Čo to pre nás znamenalo? Absolútne nič... Ale čoby, aspoň sme dodali celej akcii ten správny punc.

Hneď zrána sme sa vydali cestou, ktorá je označená značkou "Zákaz vjazdu pre motorové vozidlá". Sranda bola v tom, že nás za necelú hodinku predbehli dve zahraničné autá a štyri autíčka išli oproti (neviem, či aj z opačnej strany bol zákaz vjazdu). Po dlhšom stúpaní a celkom peknom zjazde nadol sme sa čochvíľa vyrojili pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Ale priemerná rýchlosť 15 km/hod. počas úvodnej hodinky nepôsobila priveľmi povzbudzujúco.


Foto: pod Kráľovou hoľou


Foto: prestávka v Polomke


Foto: dosiahnutie psychologického cieľu č. 1 (Brezno) - inak ste vedeli, že od Podbrezovej do Brezna je na ceste I. triedy zákaz vjazdu cyklistov? Už to vieme aj my; ešte šťastie, že sme si to cestou tam (ani naspäť) akože nevšimli...


Foto: ...keď sa deti hrajú na múdrych


Foto: Nemecká - pamätník venovaný obetiam II. svetovej vojny z okolia


Foto: expozícia v Nemeckej

I keď rýchlosť jazdy na začiatku dňa nebola priveľmi pozoruhodná, od Telgártu sme nabrali veľmi slušné tempo, a do Banskej Bystrice sme prišli s celodennou priemerkou nad 21 km/hod. V podstate sme šli s maximálnym prehľadom, stihli sme okrem iného aj obdivovať krásy okolitej prírody, či iné kultúrne pamiatky.


Foto: po dvoch dňoch a takmer 230 km konečne: BANSKÁ BYSTRICA


Foto: oddych na ubytovni Milvar (týmto sa chceme poďakovať tete na vrátnici, že nám umožnila ubytovať sa o čosi lacnejšie); inak konečne sme sa sprchovali v teplej vode


Foto: pohľad na centrum Banskej Bystrice


Foto: slávnostná póza Tomáša


Foto: amfiteáter, kde sa uskutočnil BB Rock Fest 2008, sa postupne zapĺňal fanúšikmi všetkých vekových kategórií

Obyčajný, veci neznalý, smrteľník by čakal na rockovom koncerte samých metlákov, vlasáčov a iné tvrdé bytosti. My sme tam však našli aj viacero veľmi fajn ľudí - ešte sme pomaly ani nevošli do areálu amfiteátra, už sa Tomášovi prihováral nejaký spolužiak z Technickej univerzity v Košiciach. A ešte sme sa ani poriadne nepoobzerali po mieste činu, už som bol svedkom, ako sa Tomáš zvítava s jednou veľmi sympatickou slečnou :) - z nej (na účely tohto článku ju pomenujme Veronika Z.) sa nakoniec vykľula bývalá ročníková kolegyňa Tomiho z Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach. Nuž veru, už ani na akcie typu BB Rock Fest nemôže prísť človek inkognito.

Čo však prekvapilo mňa, tak to bol bezpochyby Veronikin kolega (obaja na festivale predávali parochne, svietiace rožky a iné chobotiny) - ja ako zvyčajne som mal na svojej budúcej plešinke šiltovku Za slušný život na Slovensku [pozri fotku na tomto blogu úplne hore vpravo (pozn. red.: pôvodná blogová fotka so žltou šiltovkou bola medzitým nahradená inou)], v ktorej som behával svoje legendárne polmaratóny či odchodil mnohé túry. A onému kolegovi sa tá čiapka tak zapáčila, že napriek svojmu nie najčistejšiemu vzhľadu som nedokázal nedarovať mu ju. A ďalší dobrý skutok bol na svete.


Foto: cesty Božie sú nevyspytateľné - alebo ako sa stretli dvaja bývalí kvázispolužiaci z GTA


Foto: šťastný to nový majiteľ mojej svetoznámej žltej šiltovky


Foto: prvá skupina, ktorú sme videli naživo - Maria Chuana; viac o programe a účinkujúcich sa vyjadrím neskôr


Foto: festivalový program

Veľmi zaujímavým spôsobom bol na festivale riešený systém nakupovania piva, kofoly a klobásy. Síce teraz na každom kroku letí konverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk, tam sme sa stretli s novou menou nazvanou ŽETÓN. Návštevník si teda najprv musel odstať šóru na príslušný nákup určitého počtu žetónov (v hodnote 30 Sk), ktoré vzápäti mohol investovať do pijatiky (cena 1 žetón) alebo do opekanej klobásy (2 žetóny).

Celý festival trval zhruba do pol dvanástej večer; viac o účinkujúcich, a o jednotlivých vystúpeniach sa dočítate na konci tohto článku v kapitole BONUS: BB Rock Fest 2008.


Foto: Banská Bystrica v noci

3. pondelok - z Banskej Bystrice do Košíc...

Trasa: A. Banská Bystrica (ubytovňa Milvar) – B. Nemecká – C. Brezno – D. Michalová – E. Tisovec – F. Rimavská Sobota – G. Tornaľa - H. Plešivec - I. Rožňava - J. na vrchole Sorošky - K. Moldava nad Bodvou - L. Šaca (Košice) - M. Košice - Sídl. KVP (kláštor)

Dĺžka: 240 km

Odchod: cca 8:15



Zväčšiť mapu v novom okne

Po veľmi chutných sardinkových raňajkách sme sa vydali na hlavnú atrakciu celého cyklistického trojdnia - prvýkrát v živote sme mali pretromfnúť 200 km za jeden deň, a to bola veľká výzva (a zároveň "nočná mora" nehrajúceho kapitána Tomáša K., ktorému toto všetko ušlo).


Foto: v tejto malebnej dedinke (10 km za Breznom) býva jeden môj spolužiak z vysokej školy, bohužiaľ, v čase, keď som tam bol, on práve cestoval z Košíc

Za Michalovou nasledovalo asi 8-kilometrové stúpanie, na ktorého vrchole na nás čakala pre zmenu scenéria národného parku Muránska planina. Hneď na to prišiel veľmi krásny zjazd na spôsob nášho košického kopca Jahodná.


Foto: uprostred cesty medzi Michalovou a Tisovcom


Foto: aj v Tisovci nájdete pamätník SNP, priamo na hlavnom, Clementisovom námestí (a my sme si znovu pripomenuli podstatu našej povstaleckej púte)


Foto: a tu sa skrýva odpoveď na otázku, prečo slovenskí cyklisti na svojej olympijskej etape v Pekingu zlyhali - no, predsa nemali poriadnu poctivú slovenskú stravu (vyprážané jedlo) ani pitie (kofola; pri tomto obede sme ostali verní vodovodnej vode)

Po vynikajúcom obede v Tisovci (podotýkam, že to sme mali za sebou 70 km, teda zhruba tretinu naplánovanej cesty) som sa ani nepozastavil na jednou križovatkou, kde stálo: odbočka doľava - Muráň, rovno - Rimavská Sobota. Ja som sa bez rozmýšľania pustil rovno.

Teraz prichádza na rad hádanka pre čitateľov: ste v Tisovci a chcete sa dostať do Rožňavy. Ako pôjdete, aby ste išli čo najkratšie? (Môžete využiť nižšie uvedenú mapu, nedajte sa zmiasť modrou čiarou.)


Ak ste išli cez Muráň, Revúcu a Jelšavu, vaša cesta meria zhruba 60 km, a uhádli ste riešenie. Ak ste vybrali cestu cez Hnúšťu a Jelšavu, išli by ste cca 78 km, čo už celkom správne riešenie nie je. Ale ja, ako sa na správneho exota patrí, som sa celkom nevedomky vybral do Rimavskej Soboty, čím sa vzdialenosť Tisovec - Rožňava vyšplhala na takmer 100 km!!! A to som celý predošlý deň analyzoval po telefóne vzdialenosti medzi jednotlivými míľnikmi (medzi ktorými nechýbala ani Revúca či Jelšava). Nuž, sranda musí byť. Kto mohol tušiť, že do Revúcej sa ide cez Muráň; aspoň v Tisovci mohli na značku uviesť aj nejaké vzdialenejšie mesto... Najvtipnejšie na tom všetko bolo to, že sme sa to dozvedeli tesne pred vchodom do Rimavskej Soboty, kde tachometer ukazoval už odjazdených 110 km a diaľková návesť smer Košice zrazu 130 km!

Južné Slovensko, to je nie je žiadna hornatá oblasť, ako pri Spišskej Novej Vsi, či Telgárte. Aj mne bolo povedaná, že tam budú už len rovinky. No aké kopce nás čakali za Rimavskom Sobotou, sám som sa čudoval. Navôkol nič vysoké nevidíte, aj to jeden kopec, ktorý sa v šírom okolí vyskytne, musí byť zastavaný cestou. A počas stúpaní mi zrazu začala odchádzať ľavá noha, konkrétnejšie nerv pod kolenom, ktorý mi akoby paralyzoval od kolena nadol svaly okolo píšťaly. Ak medici budú namietať, že nič tam také nie je, určite som výnimka. Okrem toho od Rimavskej Soboty už aj Tomáš mal obväzom zafalčované jedno koleno - našich olympijských (už) 240 kilometrov sa razom mení na paraolympijské hry. Ešteže nám naďalej nechýba zmysel pre humor.

Po strastiplnej ceste do Tornale (kde sme tradične "vyrabovali" Tesco) nasledujúce podetapy do Plešivca, a potom aj do Rožňavy už boli veľmi fajn - išli sme rýchlosťou okolo 25 km/hod., čím sa nám celkovú pondelkovú priemerku stále darilo udržiavať nad 21 km/hod. Do Rožňavy sme došli okolo siedmej večer. A my sme už (skoro) definitívne vedeli, že to dnes zvládneme.


Foto: v Rožňave pri hlavnej ceste - do Moldavy nad Bodvou 39 km, do Košíc 67 km


Foto: na vrchole legendami opradeného kopca Soroška; ako vidno, tma už bola "neprestrielná", takže nasledujúcich 5 či 6 kilometrov dolu zjazdom po neskutočne frekventovanej ceste mali adrenalínový nádych (ale všetko sme šťastne zvládli)


Foto: predpolnočný pohľad do Šace (mestská časť Košíc), konkrétne na U. S. Steel


Foto: A je to tu! Sme v cieli a porazili sme 240 kilometrov!!! Za jeden deň! (I keď na KVP sme dorazili asi 20 minút po polnoci.)


Foto: slávnostný moment č. 1 - ja (Stanley)


Foto: slávnostný moment č. 2 - Tomáš


Foto: slávnostný moment č. 3 - alebo ako sme kvôli Kabátu za tri dni prebicyklovali 475 kilometrov

Ak sa pýtate, prečo sme sa na Sídl. KVP terigali až ku karmelitánskemu kláštoru, tak to bolo maximálne z egoistických dôvodov - aby sme oficiálne prekonali 240-kilometrovú vzdialenosť a zároveň, aby sme finišovali pred nejakým "reprezentačným" miestom. A tým kláštor nepochybne je.

Na záver chcem už len podčiarknuť, že aj v pondelok sa nám podarilo udržať priemernú rýchlosť nad 20 km/hod. A to pri 240-kilometrovej vzdialenosti dáva takmer 12 hodín sedenia na bicykli. Chudák zadok...

Komu chceme poďakovať skoro na záver

  • Tomášovi Kollárovi (nehrajúci kapitán) - ktorý nás svojím nadšením tak oblbol, že sme nad dôsledkami cyklistického maratónu vôbec nerozmýšľali; a tiež za to, že nám robil pravidelného telefonického spoločníka na ceste
  • Tomášovi Tkáčikovi (spolubojovník) - ktorý to všetko zvládol s absolútnym prehľadom a ktorý má rád dobrú rockovú hudbu :)
  • Stanleymu (to som ja) - ktorý naplánoval cestu nad všetky očakávania (viď vyššie Rimavská Sobota)
  • Zuzke M. - ktorá nás veľmi milo pohostila v Košickej Belej
  • Shazanovi a jeho rodičom - ktorí pripravili vynikajúce kávičkové pohostenie v Kojšove
  • ujovi Jožkovi a tete Marte, Vierke aj Peťovi - ktorí nás uchýlili na noc na chate v Slovenskom raji so všetkým, čo k tomu patrí (nech žije guláš, klobásy, slivovica a párky)
  • spolužiakom Matúšovi a Maťovi, ako aj jeho sestre / frajerke Veronike - ktorí sediac za internetom boli neustále v pohotovosti ako praví mapoví navigátori
  • Veronike Z. a jej predávajúcemu kolegovi - ktorí nám pobyt na festivale fakt spríjemnili
  • mojim bývalým kolegom z vysokej školy - Veronči, Viktorovi a Eve - s ktorými, hoci akoby naschvál neboli doma (Smižany, Michalová resp. Banská Bystrica), som si mohol po dlhšom čase aspoň telefonicky pokecať
  • Marekovi Oroszovi - ktorý je jednak našim cyklistickým vzorom, jednak od Sorošky až domov nám robil informátora o záverečných desiatkach kilometrov pred Košicami, vrátane zisťovania našej spôsobilosti na ďalšiu cestu
  • Bohu (Tomu tam hore) - ktorý zabezpečil priam dokonalé počasie, a zároveň ktorý nám dal toľko fyzických síl, že sme to všetko zvládli... tých 475 kilometrov.

K pocte zbraň!

Ešte neodchádzajte, ešte nasleduje pesnička...

BONUS: BB Rock Fest 2008

V tejto záverečnej kapitole sa bližšie pozrieme, čo sa to vlastne na BB Rock Fest 2008 udialo.

Keďže sme po príchode do Banskej Bystrice dali najskôr prednosť ubytovaniu, zopár úvodných skupín nám ušlo, a to Mystery of 19th October, The Fuse a Hasiaci prístroj. Či sme o niečo prišli, neviem, ale vzhľadom na rastúcu kvalitu ďalších kapiel (priam geometrickým radom) asi skôr nie.

Ku každej skupine je pridané video (autenticky priamo z BB Rock Festu), kvalita je trochu nižšia (ale inak celkom slušná) vzhľadom na to, že zábery vznikli vďaka digitálnemu fotoaparátu.

MARIA CHUANA

Skupina Maria Chuana pozostáva zo štyroch vlasáčov.


Foto: Maria Chuana

Asi najvystížnejšie charakter tejto skupiny (resp. jej speváka) vystihla jedna slečna, ktorá čapovala pivo: "...to čo za bujak to tam teraz spieva...". Takže nečakajte žiaden duchaplný text, resp. ak náhodou aj je, nemáte šancu ho porozumieť, keďže je interpretovaný deathmetalovým štýlom.

Moje sympatie si však získali viacnásobným vyhadzovaním svojho (aspoň dúfam) cédéčka do publika; ak je tam však výlučne len tá "bujačovina", tak poslúchačom želám veľa šťastia.

VIDEO: Maria Chuana


GREXABAT

Zoskupenie Grexabat bolo pre zmenu zostavené z Mariána Greksu a ďalších hosťujúcich hudobníkov (ak sa nemýlim, predstavení neboli). Ich vystúpenie bolo už kompaktnejšie, i keď aj pri nich som mal trochu problém s porozumením textu, keďže spev až tak počuť nebolo a Greksove piesne veľmi "svetoznáme" nie sú.


Foto: Grexabat

Aj táto skupina si dokázala získať moje sympatie - po jednej piesni Marián Greksa povedal: "...teraz budú nasledovať staršie piesne, túto som zložil dávnejšie pre Vlada, ku ktorému sa teraz pridali aj Róbert a Ján, takže im by som ju chcel venovať a volá sa... DOKEDY, vy hajzli" (!!!)

VIDEO: Grexabat


HEMATIT

Hematit mal u nás tú smolu, že počas väčšiny jeho vystúpenia sme čakali v rade na klobásu a na pivo, keďže nasledujúce posledné číslo (Kabát) sme si chceli vychutnať už s plným žalúdkom.


Foto: Hematit

Štýl hudby a spevu sa mi u Hematitu celkom páčil. Však posúďte sami.

VIDEO: Hematit


KABÁT

Kto z poriadnych fanúšikov rockovej hudby by nepoznal českú "romantickú" skupinu Kabát? V podstate nebyť vystúpenia tejto skupiny, amfiteáter v Banskej Bystrice by sa nezaplnil ani z tretiny. Vidno, profíci sú profíci.


Foto: Kabát

To treba zažiť, keď niekoľko tisíc ľudí spieva spolu s kapelou (resp. aj bez nej), až zimomriavky idú po tele. Veľmi na mňa zapôsobil pohľad na jednu rodinku za mnou, kde jeden otec spieval tiež o dušu, vedľa neho deti - síce o čosi s menším nadšením (ale nechýbalo) sa chytali tiež. Proste paráda.

VIDEO: Kabát


Ak sa vám článok páčil, kliknite na tlačítko "DOBRÝ ČLÁNOK" - autorovi zvýšite karmu a mne sebavedomie :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?