DESATORO
človeka, ktorý dobehuje
Žiaden dopravný prostriedok nie je taký rýchly, žeby sa nedal dobehnúť.
Pokiaľ vidíte dopravný prostriedok už na zastávke a vzdialenosť medzi Vami a ním je menšia alebo rovná 50 metrom, bez rozmýšľania treba utekať - čas je príliš vzácny, aby sa ním mrhalo na zbytočné rozmýšľanie.
Aby ste v dopravnom prostriedku príliš hlasným lapaním po dychu neuputávali nadbytočnú pozornosť, je vhodné snažiť sa za účelom znormálnenia tepu zadržiavať dych v pravidelných intervaloch.
Ak je už človek v dopravnom prostriedku, pričom je pravdepodobne v časovom strese, namiesto nervózneho pohľadu na šoféra alebo hodinky je lepšie si v hlave ujasniť krízový plán behu z výstupnej zastávky na miesto určenia a resp. vybrať si najlepšiu alternatívu cesty.
Pri prebehovaní cez cestu treba využiť prvý náznak možnosti prechodu na druhú stranu.
Ak dobehávate už viac-menej stabilne, je vhodné pri behu dýchať nosom.
Aj keď sa to možno nezdá, pravidelným dobehávaním sa dá získať relatívne slušná kondícia.
Každá minúta je príliš vzácna na to, aby sa trávila zbytočným státím na zastávke a poháňaním hodinových ručičiek dopredu.
Ak raz náhodou nestíhnete dopravný prostriedok, nemožno z toho vyvodiť, že už v živote nič nebudete stíhať.
Tieto pravidlá možno aplikovať v podstate na každý dopravný prostriedok (autobus, trolejbus, električku a primeraným spôsobom aj na vlak).
Komentár k DESATORU:
Pri utekaní na autobus (alebo iný dopravný prostriedok) v 95% prípadov neplatí pravidlo "dvakrát meraj, raz rež"; namiesto neho by sme mohli sformulovať radu NEMERAJ A REŽ - častokrát nám autobus ujde iba kvôli tomu, že sa vzdáme predčasne; pritom existuje spústa situácií, ktoré môžu autobusu zabrániť odísť - napr. niekto si vpredu kupuje u šoféra lístok, vystupuje a nastupuje veľa ľudí, šofér je zodpovedný a nadbehnutý čas kompenzuje dlhšími zastávkami, a pod.
Veľa ľudí odsudzuje dobiehanie na poslednú chvíľa argumentujúc, že je to nezodpovedné, detinské a pritom si neuvedomujú ten nádherný pocit v človeku, keď stíhne takmer nestíhnuteľné (niečo ako vyhrať vopred prehraný boj). Okrem toho to má aj nemálo pozitívnych čŕt - človek absolvuje základy logistického myslenia v praxi, zistí optimálne trasy (či už formou dopravného prostriedku alebo pešo) a v neposlednom rade môže pravidelným behávaním získať kondíciu; pečené holuby nikomu z neba nepadnú - tak je to aj s behom - na začiatku sa človek aj spotí, aj ho možno bude pichať v boku, aj možno čosi nestihne; "tréningom" sa tieto negatívne ukazovatele dajú významnou mierou eliminovať.
Pri behu netreba myslieť na dôsledky potenciálne neskorého príchodu, ale plne sa sústrediť na svoj výkon.
Záleží od individuality každého jedinca, ako často sa vženie do "stresových" situácií - v každom prípade je dôstojné a správne neísť s behaním do extrémov (napr. nestihnúť vlastnú svadbu by mohli klebetné jazyky hodnotiť všelijako a o vlastnom pohrebe ani nehovoriac). Vieme, že žijeme na tejto planéte iba nedlhý čas - tak nemrhajme časom a využívajme každú minútu na... to je jedno, len ten čas využívajme!
Stanley